Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

STONÁSOBNÉ NIČ

            Jedno arabské príslovie hovorí, že „posledné steblo slamy zlomí ťave chrbát“. V Európe sa hovorí niečo podobné: „Stonásobné nič zabije aj somára“.
            Zviera má svoje potreby – potrebuje si oddýchnuť, uhasiť smäd, potrebuje pohladiť. Človek tiež nevládze iba niesť- znášať výbuchy hnevu, ignorovanie, napĺňať absurdné očakávania. Potrebuje aj dostať. Vľúdne slovo, jemné gesto, úsmev, ocenenie. Lebo ak sa bude naňho len nakladať jedno steblo za druhým, „nič“ za „ničím“, zrazu sa ticho bez varujúceho signálu zlomí. „Čo to vyvádzaš! Toľko kriku pre nič! Pre jedno slovo, pre jedinú poznámku robíš také scény!“
            Naozaj to bolo pre nič?